Prechádzajú vaše deti obdobím vzdoru? Ste zúfalí a bezradní? Nerozumiete si?

Presne týmto si prechádza aj malý jednorožec. Cíti sa nepochopený, osamelý, a tak ujde.

kniha pre deti, kniha, detská knižka

Tá knižka je absolútne úžasná, prečítal som ju na jeden raz a to ja čítam aj návod k papučiam na trikrát. Je tam veľa úžasných momentov a vhľado do niečoho, čo sa asi dá nazvať: "ako zasiať do dieťaťa vzdor".

Radovan Kyrinovič, učiteľ

Detská knižka s čiernobielymi ilustráciami

Cena  9,90 €

Jednorožec, iný ako ostatní

Pre všetky deti, ktoré majú radi dobré príbehy

detská knižka, kniha pre deti

Jednorožec sa vydá na cestu plnú dobrodružstiev vďaka, ktorým objaví v sebe to dobré, vlastnú silu aj magické schopnosti. Jeho príbeh pomôže deťom sa lepšie v sebe vyznať a rodičom pochopiť, čo sa deje, keď deti odmietajú spolupracovať, sú náladové a vzdorujú.

Vydajte sa spolu do sveta fantázie a objavte v sebe hravosť a radosť.

O autorke

Lara Urban - Architekt, ktorý dnes projektuje svet fantázie a príbehov pre deti i dospelé deti. Miluje zvieratá a prírodu, obzvlášť vietor, ktorý jej privieva Múzu.

ÚRYVOK :

Jedného dňa sa na mňa Pazúrik skúmavo zahľadel:
„Načo máš ten roh na hlave? Veď ho vôbec nepoužívaš.“
„Akože nie?“ odporoval som. „Veď si s ním často pomáham. Napichujem naň jabĺčka, vyhrabujem s ním húsenice. Je veľmi užitočný.“
„To je síce pravda, ale aj tak sa mi to zdá málo. Nehovoril si, že slúži na kúzlenie?“
„Ja neviem čarovať. Zabudol si, že mi nedovolili naučiť sa to?“ odvrkol som.
„Nepreháňaj. Mne sa zdá, že si len nebol pripravený. Keď sa hneváš, ničil by si všetko naokolo,“ usmial sa drak. „Vlastne som rád, že to nevieš. Ešte by si ma zmenil na jaštericu.“
„Prečo by som to robil?“ povedal som, ale hneď som spomenul na momenty, keď ma Pazúrik hneval. Veru, bolo by to možné.
„Aj tak si myslím, že by si to mohol skúsiť. Dosť si sa zmenil. Hádam budeš rozumný.“
„Ako to mám skúšať, keď nič neviem, ty múdry!“ Dotknuto som odvrkol.
„Toto je presne tvoj problém. Neustále sa na niečo vyhováraš. Jednoducho to skús, čo ťa to stojí?“
Zamyslel som sa. Ozaj, prečo ma nikdy nenapadlo to vyskúšať znova? Ale kdesi vnútri som tušil, že mám strach. Bál som sa, že mi to nepôjde a budem sklamaný. Tak som to radšej úplne zavrhol.
„No, na čo čakáš?“ posmeľoval ma Pazúrik.

Zavrel som oči. Spomínal som si, ako som to spravil na skúške. Skok sem, skok tam. Výskok hore. Sústredil som sa na svoj roh, potom na priestor okolo seba, a odrazu som už nemyslel na nič. Len som vnímal akúsi tajomnú energiu, ktorá ma celého pohltila. Opatrne som otvoril oči. Pazúrik zízal na mňa, s naširoko roztvorenou tlamou. Od údivu mu vyhasol plameň v krku. Žiadna ohnivá guľa na mojom rohu. Celá lúka aj s nami bola v centre zlatozelenej žiary. Príjemne iskrila, šteklila mi telo zvonka aj zvnútra. Drak, ako inak, sa začal smiať.
„To je paráda! Neverím vlastným očiam!“

Ako sa smial, plameň sa mu opäť zapálil a vyšľahol z hrdla do výšav. Tajomná energia ho stiahla do víru a vyviedla až za svoj okraj, vysoko na oblohu. Vyzeralo to, akoby sme boli uväznení v ohnivej obruči. Potom oheň vo vzduchu zhasol a guľa sa v jednom momente rozprskla na malilinké iskričky.
Opojení tou nádherou sme ležali na lúke.
„To bolo niečo!“ žasol Pazúrik. „A predsa si myslím, že dokážeš ešte oveľa viac.“
Po dlhom čase som si spomenul na svoje stádo, na rodičov, priateľov, Navala. Aká škoda, že to nevideli. A Pazúrik mal pravdu. Sám som nevedel, čo všetko dokážem.
„Vieš čo?“ povedal som. „Spolu to zistíme! Cítim, že to bude veľká zábava.“

Ak máte ďalšie otázky, je vám niečo nejasné, napíšte nám na info@enigmatic.sk